Rúmí a rádom Mevleví

Rumi

Rúmí, celým menom Džalál ad-Dín Muhammad, sa narodil v roku 1207 a zomrel 17. decembra 1273. Jeho rodina pochádzala z Balchu a mongolský postup ich zahnal na západ. Usadil sa v Konyi, vtedy hlavnom meste Seldžuckého sultanátu Rúm, odkiaľ pochádza aj meno Rúmí. Očakávalo sa, že pôjde v otcových šľapajach ako náboženský učenec a učiteľ. Jeho Masnaví sa považuje za jednu z najväčších básní perzského jazyka a jeho poézia sa dnes číta po celom svete v mnohých prekladoch.

Šams a básne

V roku 1244 sa Rúmí stretol s putujúcim dervišom Šamsom z Tabrízu a toto stretnutie zmenilo jeho život. Šams v roku 1248 zmizol a Rúmího žiaľ sa premenil na prúd lyrických básní v Diváne Šamsa z Tabrízu. Rúmího biografie miešajú históriu s legendou, preto sa učenci k starým správam stavajú opatrne. Populárny príbeh hovorí, že sa prvýkrát začal otáčať, keď začul zlatníkov klopanie na bazári v Konyi. Iný názor tvrdí, že sa otáčaniu naučil od Šamsa. O pôvode sema sa rozprávajú oba príbehy.

Objednávka sa začína v Konyi

Po Rumiho smrti jeho syn Sultan Veled a Husameddin Chelebi založili rádi Mevleví a dali nad jeho hrobom v Konyi postaviť mauzóleum. Hrobová komora bola dokončená v roku 1274 pod kupolou pokrytou tyrkysovými dlaždicami, ktorá je dnes dominantou mesta. Rád prevzal svoje meno po Mevlanovi, titule, ktorý Turci používajú pre Rumiho a ktorý znamená náš majster. Jeho vodcom je tradične Çelebi, potomok Rumiho rodiny.

Lóže po celom impériu

Za Osmanov sa rád rozšíril po celom impériu a mevlevijské lóže nazývané mevlevihane vznikali v mnohých mestách. Galatská mevlevijská lóža v Istanbule, založená v roku 1491 za vlády Bayezida II., sa označuje za najstaršiu mevlevijskú lóžu v meste. Má osemuholníkovú obradnú sieň s barokovými prvkami z 18. storočia. Neskorší sultáni rád podporovali — sultán Selim III. čítal Masnaví a hral na nej, a jeho vláda sa často nazýva zlatým vekom rádu.

Čítajte ďalej: Vysvetlenie tancujúcich dervišov sema

Výcvik a spôsob života

UNESCO uvádza, že tanečníci kedysi absolvovali 1 001 dní odlúčeného výcviku v lóžach, kde sa modlitbou, duchovnou hudbou, poéziou a tancom učili etike, pravidlám správania a viere. Po tomto výcviku zostali členmi rádu, no vrátili sa k svojej práci a rodinám. Popri sema zahŕňa prax rádu aj štúdium Koránu a Rumiho diel, meditáciu a rozhovory vedené šejkom. Vírenie je len jednou časťou rozsiahlejšej disciplíny, čo by mal dobrý úvod na predstavení jasne priblížiť.

Rok 1925 a potom

V roku 1925 nová turecká republika zatvorila sufijské lóže a konyjská lóža sa stala Múzeom Mevlâna, ktoré otvorili v roku 1927. UNESCO zaznamenáva, že v tom roku boli zatvorené všetky mevlevihane. Štát začal opäť povoľovať verejné predstavenia v 50. rokoch 20. storočia a obmedzenia zmiernil v 90. rokoch. V desaťročiach uzavretia tradícia prežila, no zväčša ako hudba, nie ako náboženské učenie. Dnes sa sema obrady v Turecku často prezentujú ako kultúrne podujatia a niektoré skupiny sa snažia obnoviť pôvodný intímny charakter.

Şeb-i Arûs

Najvýznamnejšou každoročnou sema je pripomienka Rumiho smrti nazývaná Şeb-i Arûs, čo znamená svadobná noc alebo noc spojenia. Rád vníma jeho smrť ako svadbu s Bohom. Pripomienka trvá niekoľko dní v Konyi v decembri a záverečná noc pripadá na výročie jeho smrti, 17. decembra. Pútnici prichádzajú z mnohých krajín a podujatie má na obrad zavedený systém vstupeniek. To na istanbulskom večere nezažijete, no vysvetľuje to, prečo rád považuje december za svoje ťažisko.